Angelika píše blbiny

Lacko je korela. Má asi 30 centimetrov a sebavedomie o veľkosti slona.. Je to náš rodinný miláčik. Na to, že to je zviera, tak má až príliš veľa rozumu. Kto ho pozná, tak potvrdí, že je prefíkanejší ako človek. Podáva o tom dôkaz každé ráno, keď padne tak 6 hodín a spomenie si, že sa mu nechce byť v klietke. Vtedy je úplne príjemné počúvať jeho rozkošny vreskot, ktorý sa ozýva aj do vedľajšieho mesta. Spať sa pritom samozrejme nedá, takže sestre nič iné neostáva, iba mu otvoriť dvierka a odniesť preč. Otázka znie: "Odniesť na ruke?" Áno, na ruke. On totiž lieta iba vtedy, ked sa mu to oplatí. Teda, ked dostane chleba, rožok alebo podobnú dobrú vec, ktoru môže rozhádzať po celom stole a po zemi. Vtedy je úplne najspokojnejší. A čím vacsi neporiadok po sebe nechá, tým je na seba viac hrdý.. Ale to sa dá zniesť. Pár omrviniek este nie je nič, pokiaľ váš papagáj nie je až po uši namoceny v polievke, krupicovej kasi, kakau či inej inej tekutej zmesi, ktora zanecháva lepkave stopy.. Ale ani to nie je najhoršie. Ono sa to dá prehliadnuť počas hundrania nad rozhryznutou retiazkou, otrhanymi kvetmi, zničenou skriňou alebo okakanym gaucom. Ak ste ho práve nepristúpili, neprívreli do dverí či neprisadli, tak je to veľmi dobrý spoločník, hlavne pri pozerami tv či iných činnostiach, kedy vám neprekáža, že vám niekto hryzie nohu, sklbe vlasy alebo zavyja do ucha.. Ale aby som nehovorila o Lackovi iba v zlom.. Vie sa aj milo tváriť a vtierat, len škoda, že iba vtedy, ked v rukách držím jedlo. Je toho veľa, čo by sa dalo o nom písať. Len neviem, či by potom nevyzeral ako najväčší vtáčí tyrac ľudí..