Je sobota večer. Angelika sedí pri notebooku a kuká na hokej. Akurát vyhrávame 2:0 nad Nórmi. Zatiaľ to vyzerá pre nás dobre. Na to, že je prvá tretina... Ale nekričím hop, kým ti nepreskočí.
Dnes bolo vonku celkom teplo. Asi tak 35 stupňov. No tak celkom ani nie, ale pripadala som si tak. Hlavne, keď som si šibnutá dala mikinu.. No čo už, každý sme iný.
K veci:
Tento víkend sme si pravidelne dohodli spoločný víkend. Krycie meno „Chata“ nás dokonale kryje a my si nikým nerušení vychutnávame jeden druhého... Notebook pri tom dostáva zabrať. Striedame sa pri ňom pravidelne každých 20 minút. No romantika ako hovado. Fakt.
Akurát čo zjeme jedla za desať ľudí, vypijeme 5 litrov rôznych žbŕnd..
Ale má to aj pekné chvíle. Spoločný kúpeľ, sviečky a .. J vyriešia moje pocity, že už náš vzťah nie je vôbec romantický.
Len potom má jeden z nás mierne problémy z chôdzou či sedením na rovnej ploche.. Ale čo budem rozprávať..
Je po prvej tretine. Kým sa dostanem na koniec, bude aj po hokeji a aj po víkende. Slnko už pomaly zachádza. Hádam vylezieme aj von, tak ako si to sľubujeme zakaždým a zakaždým z toho nič nie je. Dnes som si kúpila však kapučíno (neviem sko sa to správne píše, ospravedlňujem sa), takže chvíľu mierne zvýšená hladina kofeínu (150 mg.kg -1) spôsobila, že som bola hyperaktívna. Potom som sa opäť zvalila na Jara, dojedla zvyšky čokolády a pomaly sa doplazila k note..Žiadne zaručené vydržanie minimálne do 22:00. Odpadnem o ôsmej ako vždy. A nebudem sa diviť, keď umriem na nezdravý spôsob života. Nemám k tomu ďaleko, ale na diétu sa chystám už pár rokov..Prekazí mi to vždy mamina večera a ráno si zas nadávam aká som otrasná..
Idem veru podporovať náš národ, veď som nejaká Slovenka.
Komentáre