Ale dnes som si povedala, že si dám prestávku. Výnimočne som si sadla k PC. Áno, v robote pri ňom sedím nonstop, ale tak je to trochu iné. Doma nemusím vôbec rozmýšľať. Ale teraz ma napadla jedna taká vec, je to dosť blbé a v mojom prípade aj nereálne, ale mohlo by to byť super. Napísať knihu. Ešte neviem presne o čom by bola. Možno by som ju nikdy ani nepublikovala, ale nápady som už také mala. Hlavne, keď som mala tak 12 rokov a začala som písať knižku. Bolo to o jednej babene, ani meno si už nepamätám, ale viem, že šla robiť do Hollywoodského štúdia upratovačku.
Malo to skončiť :
a) romanticky, kedy by sa zaľúbila do nejakého režiséra a spolu by bez problémov dožili až do konca knihy
b) stala by sa slávnou herečkou, ale nakoniec by nevydržala tlak médii a z drogových osláv by ju vyslobodil režisér a skončilo by to ako v prípade A)
Lenže, nakoniec to skončilo tým, že slečna sa dostala do štúdia na pohovor. Ďalej ma to nebavilo písať, lebo takú kravinu by nikto nečítal. Po pár rokoch som to vyhrabala v krabici, keď som si upratovala staré veci. Naozaj sa nečudujem, že som to nikdy nedopísala. Ale keby som to bola dokončila, bola by to asi jediná vec v mojom živote, ktorú som dotiahla do konca. Či úspešného neviem, ale to nie je až také podstatné.
Moja kniha by sa volala asi nejako trápne. Niečo ako ,,Sama so sebou" či ,,Vyzývavé šťastie". Zrejme by to bol nejaký blud plný akože napätia a kadejakých pochybných indivídui.
,,Prší. Ešte ani neotvorila oči a už vie, čo znamená to pravidelné klopanie na jej okno. "
Takto by to mohlo začať.
,,Lenivo sa otočila a pozrela na hodiny. Bolo niečo po siedmej. Samozrejme, že zaspala. Nič nové, veď za posledné dva mesiace sa jej to stáva viac než pravidelne. Zvykla si na to, že ráno v jej podaní je len chaotické behanie po miestnosti a hádzanie jednolivých kusov oblečenia bez rozmyslu na seba. Zvykla si aj na to, že odkedy je na všetko sama, nič nie je také ako kedysi."
Tu by som to mohla hádam aj ukončiť. Už teraz to vyzerá na žienku, ktorá zrejme prišla o niekoho blízkeho a ešte stále sa z toho nespamätala. Pravdepodobne pracuje niekde, kde jej dochvíľnosť nie je podstatná alebo je na mieste, kde ju nikto nemôže nijako postihnúť.
,,Ešte včera sa cítila tak dobre, nemyslela na nič, čo sa jej stalo, ale dnešok je iný. Ani nevie prečo, ale cíti, že sa práve dnes niečo stane. Že dnes to bude niečo zvláštne. Tento pocit ju držal tak pevne, že úplne prestala myslieť na to, že už 20 minút mala byť na ceste do práce. Tak si bola istá tým, že ten pocit nie je iba v jej hlave,ale všade naokolo, že si rýchlo vysypala obsah kabelky a vybavila si na dnes voľno."
Čo sa mohlo stať? A čo je to za pocit? Dozvieme sa, čo sa jej kedysi stalo, že ju to prinútilo ostať doma?
Komentáre
XxX
ver mi
napis
kym nemas vzorku 1000 ludi co ti povedia ze je to blbost, drz sa toho ze stale niekto bude moct mat o to zaujem