Pre mňa je taká sobotná romantika pocit, že už nemusím nič robiť, že ma nečaká žiadna neočakávaná činnosť, ktorá by mi ten pocit mohla prekaziť. Nestáva sa sa to často, vždy sa stane niečo, čo mi môj skvelý plán nič nerobenia dokáže dokonale prehádzať.
Nie, že by som potrebovala nerobiť nič, veď v podstate doma v sobotu bývam veľmi málokedy, ale ono sobotnou romantikou môžeme nazývať ktorýkoľvek deň v týždni. A tiež to netreba nazývať romantika. Nič romantické ani dojemné sa vtedy nedeje. Skôr mi oči zaplačú, keď sa už plná nádeje hodím oddychovať a ono mi do toho niečo príde. Nejdem sa stále opakovať, ale dnes sa mi to stalo a neviem ako sa začať sťažovať....
Začalo sa to ráno. Moje už dosť biedne spanie prekazil hlúpy sen. Možno to bolo tým lečom, ktoré som večer predtým do seba hodila. Ale tak kto by rátal s tým, že mi to zničí spánok.
,, Vraj nejaká príšera obliehala mesto. Nikto ju nikdy nevidel, ale po večeroch sa ozývali z lesa podivné zvuky. A samozrejme, že Angelika musela bývať zrovna v tej dedine a úúúplnou náááhodou som bola nasáčkovaná pri tom lese. No kto by to čakal, že v dedine začne horieť a nakoľko som bola dosť pasívna postava snu, všetci dedinčania to hodili na mňa a s prístrojmi ako vidly, sa pustili za mnou. Počas toho sa z lesa ozývalo lahodné vytie toho tvora, okolo ktorého som vo sne pár krát nebadane prešla."
Asi by som sa mala na večer fakt krotiť, potom ma z toho bolí cez deň hlava a som podráždená.
Druhý rušič mojej pohody nastal okolo pol 11 doobeda. Postavila som sa do dverí mojej izby a zhrozená som odišla. Trvalo mi viac ako dve hodiny dať miestnosť 3x4 metre do stavu, aby som sa nemusela hanbiť sama pred sebou pri pohľade na ňu. Samozrejme, že mi to ako vždy nevyšlo podľa mojich predstáv, takže zajtra pokračujem. Ale najväčšie kusy odpadu som úspešne odmigrovala von smerom do smetiaka. No...lepšie povedané iba som ich hodila na chodbu dúfajúc, že sa niekto z osadenstva uľúti a odnesie to.
A oni sa zľutovali. Za miernych pokrikov, teraz neviem či boli výhražné alebo oslavujúce, putovali smeti z izby smerom von, kde sa ich ujme niekto dobrosrdečný z menším príjmom financí.
Ale poobedie už prebiehalo celkom dobre. Sedela som pri PC a po 3 hodinách s nevysvetliteľnými bolesťami krku som sa od neho pomalým tempom preplazila k TV, kde som strávila zvyšok poobedia aj večera napchávajúc sa starým končekom polosuchého chleba netretého niečím oranžovým.
A večer som sa zasa prekotúľala k tej malej múdrej skrinke, kde trávim noc, namiesto spánku.
Keď tak nad tým rozmýšľam, je viac než možné, že sa mi v noci opäť do izby priplazí tá nikým nevidená obluda a ja sa počas jej "spevu" poberiem do ríše snov, aby som sa ráno mohla zobudiť zničená a nadávať, že ma bolí hlava.
Jeden by ani nepovedal, že môžem toto nazývať romantikou. Ono to ani romantika nie je. Je to skôr také vybočenie zo stereotypu, ktoré nemám rada, pretože moje plány nič nerobiť sú tým absolútne narušené. Romantikou môžem nazývať niečo milé, čo síce načakám, ale poteší ma to. Napríklad menšia drobnosť v hodnote pár mesačných platov alebo vyznanie, ktoré niekoho stálo pár prebdených nocí. Nie ja nie som náročná. Som tá najskromnejšia osoba na svete.Ale keď ide o sobotnú romantiku, raz by som chcela zažiť ten pocit. Možno by som ju prestala mať rada. Alebo by som ju presunula na štvrtok. To je tiež celkom pekné slovo.
štvrtok, štvrtok, štvrtok... že to znie celkom romanticky? :)
Komentáre