Čo by malo pekne snežiť a my by sme sa mali tešiť, namiesto toho sedíme doma a nadávame, že sa nedá nikam ísť. No ono sa aj dá, ale sušiť si zmoknuté oblečenie nie je zrovna moja predstava zvyšku nedele.
Včera mi nekto povedal, že by som mala začať písať knihu, že píšem zaujímavo. Len som sa nas tým pousmiala a zamyslela som sa, aké by to asi mohlo byť.
Ja, čo mám problém sa v niektorých situáciách poriadne vyjadriť, by som mala dávať svoje myšlienky na papier? Už som sa vo svojom blogu týmto raz zaoberala. Pamätám si akurát, že to začalo prebudením sa jednej slečny.
Nie je ťažké začať. Ani niečo napísať. Najťažšie je dať tomu myšlienku. Takú tú iskru, ktorá by nás nútila pustiť sa do toho a celé to prečítať. A to mi chýba. Neviem vymyslieť nič zaujímavé. Lepšie povedané, aj keby som niečo vymyslela, moja trpezlivosť a výdrž dotiahnuť to do konca by stroskotala už pri prvých písmenách.
Obdivujem spisovateľov, teraz nemyslím takých tých novodobých, ktorí po jednej prezentácii v médiách idú radiť nám ostatným, ako sa správne správať. Takýchto múdrych knižiek máme plné obchody a nie som si istá či ich aj niekto kupuje. Veď koho aj v dnešnej dobe zaujíma životopis osoby, ktorá sa nevie poriadne vyjadrovať a prezentuje sa hmotnými vecami? Prípadne rady do života od ľudí, ktorí nikdy nič nedokázali, ale ich rýchla sláva je iba plodom kadejakých show v TV. Zaručeným ťahákom je naša vyretušovaná foto vycapená na obálke či škandalózne odhalenia preberané vo všetkých vplyvných denníkoch.
15 minút slávy si užijú a ich tvár upadne do zabudnutia.
Nie, takto by som to nechcela. Spisovatelia s veľkým S sú práve tí, ktorí dokázali napísať celé romány, ktoré mali neraz niekoľko 100 či 1000 strán.
Nemôžemhovoriť, ako ma vyzeratť správna kniha. Nikdy som žiadnu nenapísala. Ani sa nechystám. Zrejme by som neuniesla to bremeno nových ľudí, ktorí by mi tvrdili, že som zaručene ich najlepšia priateľka a to iba preto, že moje "veľdielo" by sa stalo celovetovým bestsellerom.
To tedanie, na toto nemám nervy. Nebudem žiadna spisovateľka ani nič podobné. Asi ostanem iba anonymným členom klubu nazývaného Internet a budem dúfať, že si moje skromné vyznanie raz niekto prečíta a uzná, že na to nemám.
Takže vás prosím, ak ste si toto prečítali až potiaľto, dajte mi vedieť svoj názor. Uchráňme spolu svet pred skazou menom Angelika
Komentáre
haha