Teraz býva úplne od začiatku, takže si to môžem vychutnať úplne celé. A dokonca bývajú dve časti. Čo je uuúplne super. Ale aj napriek tomu vonku stale prší. Možno je to tým, že už je koniec októbra. Dokonca hlásia mínus 11 tento tyzden. No nech je ako chce, každopádne to bude sranda.
Dnes som sa rozhodla, že v ramci priateľstva navštívim aj susedné blogy a získam nejakú tu inšpiráciu pre moju ďalšiu tvorbu. Ale aké bolo moje sklamanie po zistení, že 98percent blogov je o Tokio Hotel a zvyšné dve percenta sú buď o ničom alebo o sťahovaní hudby. Ostalo mi smutno, dúfala som, že si prečítam niečo o ľuďoch, získam inšpiráciu alebo zaujímavé informácie. Namiesto toho som zistila, že 15ročne dievčatá túžia po zobudzaní vedľa Toma či takého nejakého člena spomínanej skupiny alebo si vymýšľajú víkendové chaty v ich spolocnosti. A aké milé bude ich zobudenie do reality za pár rokov, ked zistia, že to vôbec nie je pravda. Po tomto som si ale povedala, že moje úprimne vyznávanie sa - :) - vôbec nemá nejaký dôležitý význam, asi si tiež začnem vymýšľať historky o tom, že chcem otvoriť dvere a tam ma caka Tom so slovami: "Pod, ideme na diskotéku." Okrem toho, že je to prízemné, je to aj príliš detinske. Ale to je dnešná doba. Pamätám si, ako moje susedy šaleli za BackstreetBoys. Neviem prečo, ale mňa to nikdy nejako neťahalo. Možno som bola príliš zaujatá niečím iným, ale tieto skupiny ma nikdy neťahali.
Pamätáte si aj vy na tú vlasatú rodinu? Hej bolo to Kelly Family. 
To šialenstvo, čo vyvolali vtedy v Prahe si určite pamätá ešte veľa ľudí. A pritom to bola iba rodina, ktorej piesne vydržali v rádiách pár mesiacova hviezda zhasla, aj keď dnes som pri potulkách internetom objavila ich stránku. Viete, že oni ešte tvoria?Veľmi obmedzene , ale tvoria.
A za tie roky sa to stále nezmenilo. Davy mladých dievčat vo veku 13-16 rokov snívajú, že práve ten ich spevák príde práve pred ich dom a zazvoní na zvonček ich dverí. A práve ony sa budú môcť pochváliť kamarátkam, ktorým sánka padne až na zem.
Alebo si radšej založia blog, kde budú o tom imaginárne snívať a s Bravom na kolenách plným fotiek ich idolasedia pri počítači a na internete hltajú každé slovo o Tomovi, ktorý ani nevie, že existujú. A pocit, že si ich zapamätal z koncertu, kde stáli v 20-tom rade medzi rovnakými deťmi, keď mu začala vrieskať do ucha, len čo prešiel okolo.
Tento pocit sa v nich rozplynie, len čo kapela vydá album, z ktorého sa predá iba pár kusov a ani jeden singel sa neumiestni vyššie ako na 35. mieste. Vtedy vyjde nová hviezda ich života a stovky blogov zanikne na smetisku histórie.
Zaujímavé, aký je ten svet rovnaký.
Komentáre